Supermasívne čierne diery sú záhadnými gigantmi ukrytými v srdciach galaxií. Ich pôvod, vývoj a vplyv na okolie sú otázky, ktoré astronómovia skúmajú už desaťročia. Európska vesmírna agentúra (ESA) preto pripravuje dve ambiciózne misie – Athena a Lisa – ktoré budú hľadať odpovede tam, kde svetlo zhasína a časopriestor sa ohýba.
Athena – teleskop pre extrémny vesmír
Misia Athena (Advanced Telescope for High ENergy Astrophysics) je navrhnutá ako najvýkonnejší röntgenový teleskop svojej generácie. Bude skúmať vysokoenergetické javy vo vesmíre, akými sú výbuchy supernov, zrážky galaxií a najmä čierne diery. Jeho hlavným cieľom je mapovať horúci plyn v okolí supermasívnych čiernych dier a sledovať, ako ovplyvňujú vývoj galaxií.
Athena bude schopná pozorovať aj tie najvzdialenejšie a najstaršie čierne diery, ktoré vznikli krátko po veľkom tresku. Pomocou jej citlivých detektorov môžu vedci sledovať, ako tieto objekty rástli a akú úlohu zohrávali v raných fázach vývoja vesmíru.
Lisa – zachytávanie ozvien gravitačných vĺn
Misia Lisa (Laser Interferometer Space Antenna) predstavuje prvý vesmírny detektor gravitačných vĺn. Na rozdiel od pozemských observatórií, Lisa bude schopná zachytávať nízkofrekvenčné gravitačné vlny, ktoré vznikajú pri zrážkach supermasívnych čiernych dier. Tri sondy, vzdialené milióny kilometrov, budú navzájom prepojené laserovými lúčmi a vytvoria obrovský interferometer v hlbokom vesmíre.
Lisa tak umožní „počúvať“ gravitačné ozveny najmasívnejších a najvzdialenejších udalostí, ktoré sú pre tradičnú astronómiu nedostupné. Pomôže vedcom pochopiť, ako často sa supermasívne čierne diery zrážajú, aké majú vlastnosti a ako ovplyvňujú štruktúru galaxií.
Spoločný cieľ – pochopenie temného jadra vesmíru
Athena a Lisa sa vzájomne dopĺňajú – jedna „vidí“ horúcu hmotu v okolí čiernych dier, druhá „počuje“ ich zrážky. Spolu prinášajú komplexný pohľad na tieto extrémne objekty, ktoré formujú celý vesmír. Ich dáta umožnia rekonštruovať históriu vesmíru z dvoch úplne rozdielnych, no prepojených perspektív.
ESA na čele kozmologického výskumu
Obe misie sú dôkazom technologickej vyspelosti a vedeckej ambície ESA. Athena má byť vypustená v druhej polovici 30. rokov, Lisa o niečo neskôr. Ich príspevok k astrofyzike bude zásadný – od skúmania formovania galaxií až po objasnenie mechanizmov rastu čiernych dier.
Lov supermasívnych čiernych dier sa tak presúva do novej éry – éry, kde sa vesmír nielen pozoruje, ale aj „počuje“. A práve v tomto priestore ticha, svetla a gravitačných vĺn čakajú odpovede na tie najhlbšie otázky o pôvode a fungovaní vesmíru.
